lunedì 29 ottobre 2007

I cåmpån dlå "Mådònå dlå Funtånå"





Åncùrå unå vòltå l'ingégnér Michèle Cüsón ås rigàlå in YouTube un filmà surå i nòs cåmpån. Ståvòltå ås tràtå di cåmpån dål Såntüàri dlå "Mådònå dlå Funtånå", må...Stùmå åtént, gint, pårchè ål cåmpånén l'è pròpi mis mal e ièn dré intérvénì prìmå ch'ål sìå tròp tàrdi!...Åiütùmå Dón Båtìstå! (Infurmåsión püsè précìš chi).

R. M.

Vérsión in itåliån:

Ancora una volta l'ingegner Michele Cuzzoni ci regala in YouTube

un filmato sulle nostre campane. Stavolta si tratta delle campane del Santuario della "Madonna della Fontana", ma... Stiamo attenti, gente, perchè il campanile è proprio messo male e stanno intervenendo prima che sia troppo tardi!...Aiutiamo Don Battista! (Informazioni più precise  qui).

R. M.

domenica 28 ottobre 2007

"Råvàgn", "Råvågnà", "Råvånà"...

Lén (då Wikipédiå).

Åndåndå åvånti å trådüv i påròl dål nòs diålåt chi cuménciån pår "R", iér dòpdišnà ås sùmå imbåtü in "Råvàgn", "Råvågnà", "Råvånà"... Ås ciàmå "råvàgn" ål lén pütòst šgréš ch'ål vénå sü såmnåndå d'utüm. Fórse ål gh'éntrå gnintå cul "råvågnà" dål mångià ch'ål "girå" intål stòmi quånd fùmå fådìå å digérì....E "råvånà"? In itåliån s'üšå pår dì "ciårcà un quåicòs fugnåndå dåpårtüt"...D'indùå 'l vénå cul "råvånà" chi? Bèh, gh'è unå spiégåsión in réd un pò... pårticulàr....Så v'intårèså...

R. M.

Vérsión in itåliån:

Proseguendo nella traduzione delle parole del nostro dialetto

inizianti per "R", ieri pomeriggio ci siamo imbattuti in "Ravagno", "Ravagnare", "Ravanare"... Si dice "ravagno" il lino piuttosto grossolano che cresce seminando in autunno. Forse non c'entra nulla col "ravagnare" del cibo che "gira" nello stomaco durante una difficile digestione...E "ravanare"? In italiano, si usa per dire "cercare qualcosa rovistando dappertutto"...Da dove deriva questo "Ravanare"? Bèh, c'è una spiegazione in rete un po'...particolare...Se v'interessa...

R. M.

domenica 21 ottobre 2007

Növ åd pàcå.

Mas åd cart (fòto åd Cindylu).
Insèmå åi ültìm mòd åd dì ch'ùmå registrà gh'érå åncåsì l'ésprésión "Növ åd pàcå", ciuè "nuvìsim, növ åd tréncå". L'è un'ésprésión tårméntå cumünå åncå in itåliån, må...d'indùå lå vénå? Sich'l'è lå "pàcå"? Ùmå nò truà un disiunàri ch'ån nå pàrlàs, må lå Réd, åncùrå unå vòltå, l'è gnü in åiüt. Intål sit dål "Curiér", int un fòrum gh'è scrit che in finlåndés "gh'è lå stéså ésprésión e 'pakka' l'è ål mas åd cart då giögh. Inti pårtìd impurtånt ås dröbå ål mas növ, lå càrtå ch'ås tìrå förå l'è 'növå åd pàcå'"! Ciårcåndå "mas åd cart" intål mè disiunàri d'ünghérès (lénguå ugrò-fìnicå), ö truà "pakli kàrtya": dišårìs ch'ågh sùmå!...

R. M.

Vérsión in itåliån:

Tra gli ultimi modi di dire che abbiamo registrato c'era anche

l'espressione "Nuovo di pacca", cioè "nuovissimo, nuovo di zecca". E' un'espressione assai conosciuta anche in italiano, ma...da dove deriva? Cos'è la "pacca"? Non abbiamo trovato un dizionario che ne parlasse, ma la Rete, ancora una volta, è giunta in aiuto. Sul sito del "Corriere", in un forum c'è scritto che in finlandese  "si trova la stessa espressione: 'pakka' é il mazzo delle carte da gioco. Nelle partite importanti viene usato il mazzo nuovo, la carta che si tira fuori é 'nuova di pacca'"! Cercando "mazzo di carte" nel mio dizionario d'ungherese (lingua ugro-finnica), ho trovato "pakli kàrtya": direi che ci siamo!...

R. M.

venerdì 19 ottobre 2007

Måni... å råglån.

FitzRoy James Henry Somerset, 1st Baron Raglan (då Wikipédiå).

Tra i påròl chi cuménciån pår "R" ch'ùmå trådùt l'àltår dì gh'érå åncåsì "råglån", che pérò lå sårìs unå påròlå ingléšå, ch'lå vurìs dì un tìpo 'd måniå tåcà cun di cüšidür chi pàrtån dirétåmént dål còl e i làsån la spàlå sénså mìå 'd riliév. Må fórse nò tüti i sån d'indùå lå vénå cùlå påròlå chi. Diš che lå vénå dål nòm åd Lòrd Råglån, FitzRoy James Henry Somerset, 1st Baron Raglan (1788-1855), un fèldmårésciàl ingléš ch'l' àvå pèrs ål bràs déstår intlå båtàgliå 'd Watérlò. Pår ciårcà då cunfónd un pò lå sò åmpütåsión, intål supràbit i gh'ån cüšì...i måni å råglån...

R. M.

Vérsión in itåliån:

Tra le parole che iniziano per "R" che abbiamo tradotto l'altro

giorno c'era pure "råglån", che però sarebbe una parola inglese, che indica un tipo di manica unita con cuciture che partono direttamente dal collo e privano la spalla di ogni rilievo. Ma forse non tutti sanno da dove derivi questa parola. Pare derivi dal nome di Lord Raglan, FitzRoy James Henry Somerset, 1st Baron Raglan (1788-1855), un feldmaresciallo inglese che aveva perso il braccio destro nella battaglia di Waterloo. Per cercare di mascherare un poco la sua amputazione, nel  soprabito gli hanno cucito...le maniche a raglan...

R. M.

domenica 14 ottobre 2007

Ål rågò.

Ål rågò.

Iér dòpdišnà ål nòs grüp l'à cumincià å trådüv i påròl dål nòs diålåt chi cuménciån pår "R". Tra i àltår påròl, ùmå truà åncåsì "rågò", lå vérsión lümlénå dlå "cåsölå", piat tårméntå cunusü in tütå lå nòså régión (e förå...). In intérnét ås trövån tånti ricèt dlå "cåsölå", me custå, p'r ésémpi, pår 6 pårsón:

Sich'ågh uà: 1 chìlo e mèš åd vérš - 800 g åd custén åd gugnìn - 250 g åd cudi - 300 g d'ügànigå - 2 pilén åd gugnìn - 1 urågiå - 2 èti 'd gåròtul e åd sèrål - un èto 'd sigùlå - mèš èto d' bütìr - bröd åd càrån - un bicér 'd vén biånch såch - sa (e pévår, vuråndå).

Fè bùi p'r un'uråtå i pilén tåià in mèš, i cudi e i uråg (pår sgråsà un pò 'l gugnìn...). Int ùnå pügnàtå gròså, trè déntår ål bütìr e fè 'ndà lå sigùlå, giuntègh i custén, i uråg e i cùdi tåià å fitén sütìl. Fè rušulà i càrån å fögh viv e giuntègh sèrål e gåròtul, vuiè 'l vén  e pö un cåsü 'd bröd, lå sa e 'l pévår e dègh un bèl msiön. Cuårcè e fè bùi p'r un'ùrå. Intånt, fè pulìd i vérš, tåièi å tòch e fèi cöš pår 5 - 10 minüt, pö trèi insèmå åi càrån cun l'ügànigå e fè bùi åncùrå pår mèš'ùrå, tri quart d'ùrå.
Cun lå puléntå e un bicér 'd bårbèrå l'è unå buntà!...

R. M.


Vérsión in itåliån:

Ieri pomeriggio il nostro gruppo ha cominciato a tradurre le parole

del nostro dialetto che iniziano per "R". Tra le altre parole abbiamo trovato anche "rågò", la versione lomellina della "cåsölå". In internet si trovano tante ricette della "cåsölå", come questa, per 6 persone:

Ingredienti: un chilo e mezzo di verze - 800 g di costine di maiale - 250 grammi di cotiche - 300 g di salsiccia - 2 piedini di maiale - 1 orecchia - 2 etti di sedano e di carote - 1 etto di cipolla - mezz'etto di burro - brodo di carne - un bicchiere di vino bianco secco - sale ( e pepe, volendo).

Far bollire per circa un'ora i piedini tagliati a metà, le cotiche e le orecchie (per sgrassare un po' il maiale...). In una pentola grossa, mettere il burro e far soffriggere la cipolla, aggiungere le costine, le orecchie e le cotiche tagliate a piccole strisce. Far rosolare le carni a fuoco vivace e aggiungere sedano e carote, versare il vino e poi un mestolo di brodo, il sale e il pepe e rimescolare il tutto. Coprire e cuocere per un'ora. Intanto pulire le verze, tagliarle a pezzi e cuocerle per 5 - 10 minuti, poi aggiungerle alle carni con la salsiccia e bollire ancora per mezz'ora,  tre quarti d'ora.
Con la polenta e un bicchiere di barbera è una bontà!...

R. M.

domenica 7 ottobre 2007

I érédi 'd Dònå Clàudiå.

I érédi 'd Dònå Clàudiå Åntónå Tråvèrsi (fòto dål Pàul Càlvi p. g. c.).

Un quài dì fa, i érédi  'd Dònå Clàudiå Åntónå Tråvèrsi  i èn gnü å Sånåšà pår višità 'l påìš dlå sò bišnònå, che intål 1860 l'àvå fundà ål nòs åšìlo. Denis, Dominique e Helène Bahon (intlå fòto dål Pàul Càlvi, p. g. c.) i àvån vüst in intérnét ål mè sit sü Sånåšà, cun i pàgin surå  Dònå Clàudiå Åntónå Tråvèrsi e lå stòriå dl'åšìlo ch'l'àvå scrit lå nòså Ròšålìå, m'ån cuntåtà pår e-mail e, gràsie å l'intérèsåmént åd l'åsésùr Invérnìsi, s'è pùdü urgånišà lå vìšitå. I tri érédi, chi vivån in Frånciå, i èn stài ricévü in municìpi e i ån pudü višità ål Pålàsi Ålévi, unå vòltå Pålàsi Tråvèrsi, e l'åšìlo fundà då lå sò bišnònå, åncùrå ådès in funsión dòp quàši 150 an!...

R. M.

Vérsión in itåliån:

Qualche giorno fa, gli eredi di Donna Claudia Antona Traversi sono

venuti a Sannazzaro per visitare il paese della loro bisnonna, che nel 1860 aveva fondato il nostro asilo. Denis, Dominique e Helène Bahon (nella foto di Paolo Calvi, p.g.c.) avevano visto in internet il mio sito su Sannazzaro, con le pagine su Donna Claudia Antona Traversi e la storia dell'asilo scritta dalla nostra Rosalia, mi hanno contattato per e-mail e, grazie all'interessamento dell'assessore Invernizzi, si è potuto organizzare la visita. I tre eredi, che vivono in Francia, sono stati ricevuti in municipio e hanno potuto visitare Palazzo Allevi, un tempo Palazzo Traversi, e l'asilo fondato dalla loro bisnonna, ancora adesso in funzione dopo quasi 150 anni!...

R. M.