sabato 28 luglio 2007

Sån Sånåšà

I stàtuv åd lågn dål '400 di nòs sånt sa e dla dål crucéfìs, intla céšå påruchiàl.

Incö, 28 lüi, l'è lå nòså fèstå påtrunàl, "Sån Sånåšà": ricurdùmå S. Nåšàr e 'l sò discépul S. Cèlso, tüti dü mårtirišà å Milån intål 304. I sò du bèi stàtuv åd lågn, dål '400, ås guàrdån då l'alt, sa e dlà dål Crucéfis, quånd å sùmå in cèšå. Lå nòså fèstå påtrunàl, unå vòltå, l'érå tårméntå püsè sintü che ådès: nò tån' me ål dìdlåfèstå, må quàši. Ådès i témp i èn cåmbià, gh'è gnintå då dì, må ålméno unå trådisiòn dål "Sån Sånåsà" d'unå vòltå l'è stàiå récüpérà då lå nòså Prò lòco: culå då fa i gnòch! Difàti, ståsìrå, là bas å lå rišérìå (ådès "Piàsàl Måinòli"), ågh sårà lå "Fèstå di gnòch": ùltrå å mångiài, ås pudrà bålà e divårtìs! (E dumån då sìrå, lå "Fèstå åd l'àsu":  ås pudrà åncùrå mångià, bév e bålà!...).

R. M.

Vérsión in itåliån:

Oggi, 28 luglio, è la nostra festa patronale, "San Sannazzaro":

ricordiamo S. Nazzaro e il suo discepolo S. Celso, entrambi martirizzati a Milano nel 304. Le loro due belle staue lignee, del '400, ci guardano dall'alto, ai lati del Crocefisso, quando siamo in chiesa. La nostra festa patronale, una volta, era assai più sentita che non adesso: non tanto come la sagra, ma quasi. Adesso i tempi sono cambiati, non c'è che dire, ma almeno una tradizione del "San Sannazzaro" d'una volta è stata recuperata dalla nostra Pro Loco: quella di cucinare gli gnocchi! Infatti, stasera, laggiù alla riseria (oggi "Piazzale Mainoli"), ci sarà la "Festa degli gnocchi": oltre a mangiarli, si potrà ballare e divertirsi! (E domani sera, la "Festa dell'asino": si potrà di nuovo mangiare, bere e ballare!...).

R. M.

martedì 24 luglio 2007

Un an åd "Blògh dål bårdügh".

Un an åd "Blògh dål bårdügh".

Incö, ål blògh dål "bårdügh" ål cumpìså un an! L'érå un lünédì, ål 24 åd lüi dål 2006, quånd ùmå duèrt al blògh cun cui paròl chi:

" Cus chi l'è ål prim pòst (= intérvént) intål "Blògh dål bårdügh", ål blògh dål nòs diålåt  åd Sånåšà, scrit tüt in diålåt! Pårchè "Blògh dål bårdügh"? Pårchè  "bårdügh " l'è unå påròlå  dål nòs diålåt ch'l'è dré fas gni mat!  Umå nò 'ncù cåpì sich'l'è stu "bårdügh" , tüti i dišån lå suå, må nüm ch'å sumå ådrérå å tra åsèmå un libår sü 'l nòs diålåt, sumå nò bón då trådüv ål mòd åd dì "S-ciàsi me 'l bårdügh": fitto come il ? Mah! Spérùmå då gnin å iünå, primå då finì ål lìbår!...".

Int un an, ål nòs blògh l'è stai vüst püsè 'd vòtmìlå e cént vòlt: ièn nò pòch, s'å pinsùmå å l'årgumént, ål fàto ch'ås préšéntå tüt in diålåt, cun un'åcéntåsión rigurùšå, sì, må pròpi nò fàcil då léš!...E ålùrå vurårìs ringråsià tüti cui ch'i ån gnü å truvàs unå quai vòltå, må spéciålmént cui ch' i séguån ål nòs låùr åd ricércå sùrå ål diålåt cun tåntå simpåtìå e pårtécipåsión, tånt me lå Råfåèlå dlå Vrüå, lå Susi, lå siùrå Ànå dål municìpi e tånti àltår... Spérùmå då vègh åncùrå l'åténsión e lå pårtécipåsión åd tüti, pårchè ål nòs låùr l'è åncùrå lóngh, pürtròp!... E ål "bårdügh"? L'è 'ncùrå un mistéro, mich'å pudè våd intål sundàg å dèstrå! E dòp un an, sùmå åncùrå chi å ripét: "Spérùmå då gnin å iünå, primå då finì ål lìbår!...".

R. M.


Vérsión in itåliån:

Oggi, il blog del "bårdügh" compie un anno! Era un lunedì, il 24
luglio del 2006, quando abbiamo aperto il blog con queste parole:

"Questo è il primo post (= intervento) nel "Blog del bårdügh", il blog del nostro dialetto di Sannazzaro, scritto tutto in dialetto. Perchè "Blog del bårdügh"? Perchè "bårdügh" è una parola del nostro dialetto che sta facendoci impazzire! Non abbiamo ancora capito cosa sia 'sto "bårdügh", tutti dicono la loro, ma noi che stiamo cercando di realizzare un libro sul nostro dialetto, non siamo capaci di tradurre il modo di dire "S-ciàsi me 'l bårdügh": fitto come il ? Mah! Speriamo di riuscirci, prima della fine del libro!..."

In un anno, il nostro blog è stato visto più di 8100 volte: non sono poche, se pensiamo all'argomento, al fatto che si presenta tutto in dialetto, con un'accentazione rigorosa, sì, ma non proprio facile da leggere!...E allora vorrei ringraziare tutti quelli che sono venuti a trovarci qualche volta, ma specialmente coloro che seguono il nostro lavoro di ricerca sul dialetto con tanta simpatia e partecipazione, come Raffaella di Verrua, Susy, la signora Anna del municipio e tanti altri...Speriamo di continuare ad avere l'attenzione e la partecipazione di tutti, perchè il nostro lavoro è ancora lungo, purtroppo!...E il "bårdügh"? E' ancora un mistero, come potete vedere nel sondaggio a destra! E dopo un anno siamo ancora qui a ripetere: "Speriamo di venirne a una, prima di finire il libro!"...

R. M.

domenica 15 luglio 2007

Pån...sénså part.






martedì 10 luglio 2007

Ål pån åd riš.

I pråstinè Stradå cul pån åd riš.

Å prupòšit åd påròl chi cuménciån pår "P", pudùmå nò šmintià "Pån", l'ålimént püsè impurtånt, dåchindrérå. E i tånti quålità åd pån: pån biånch, pån giald (cun lå fårénå 'd målgå), pån négår (cun lå crüscå), pån åd måstürå, pån åd sémulå...sénså šmintià ål pån åd riš, ò pån rišén, fai åncåsì cun la fårénå åd riš. Già, pårchè unå vòltå, quånd i mundén iérån pågà åncå cun un chìlo 'd riš p'r ògni giurnà, lå fårénå åd riš lå gnìvå pròpi ben då fa 'l pån ål pòst dlå fårénå åd grån, ch'lå custàvå püsè. Giåmò d'un quai an, å Sånåšå, i pråstinè Stradå (intlå fòto i trè généråsión)  iån ricüpérà lå ricètå d'unå vòltå, ådéguåndlå å i éšigéns dål didincö, éd ècò ål pån åd riš, bel sòr e bén liévità. L'è  un ricüpår tårméntå impurtånt, cità ådritürå dlå rivìstå "Lå Cüšénå Itåliånå on line".

R. M.


Vérsión in itåliån:

A proposito di parole che cominciano per "P", non possiamo

dimenticare "Pane", l'alimento più importante, un tempo. E i tanti tipi di pane: pane bianco, pane giallo (con la farina di granoturco), pane nero (con la crusca), pane con farine miste, pane di semola...senza dimenticare il pane di riso, o pane risino, fatto anche con la farina di riso. Già, perchè una volta, quando le mondine erano pagate anche con un chilo di riso per ogni giornata di lavoro, la farina di riso veniva proprio a puntino per fare il pane al posto della farina di frumento, che costava di più. Già da qualche anno,  a Sannazzaro, i panettieri Strada (nella foto le tre generazioni) hanno recuperato la ricetta d'una volta, adeguandola alle esigenze di oggi, ed ecco il pane di riso, bel soffice e ben lievitato. E' un recupero molto importante, citato addirittura dalla rivista "La Cucina Italiana on line".

R. M.

domenica 8 luglio 2007

"L'è un un 'pàpå Sist'!"

Pàpå Sist II

Iér dòpdišnà sùmå 'ndåi innån å trådüv i påròl dål nòs diålåt chi cuménciån pår "P". Quånd sùmå rivà å "Pàpå", s'à gnü in mént ål mòd åd dì "Vès un 'pàpå Sist'", pår dì "vès iün tårméntå càlåm e påcìfich, sénså ninsünå vöiå då fa di cüstión". Må pårchè pròpi Pàpå Sist? Lå rispòstå ål l'ùmå truà in Intérnét, ciårcåndå nutìsi sùrå cul pàpå chi. Umå gnü å såvè che ås tràtå åd Pàpå Sist II, ål véntiquatrésim pàpå, ch'l'à stai sü åmmà 11 méš, dål 257 ål 258. Pónsio, intlå "Vita Cypriani", cåpìtul XIV, ål dìšå ch'l'érå  "prèv brav e påcìfich" (bonus et pacificus sacerdos): å cui témp là, gh'érå in bal unå tårméntå cüstión tra lå Céšå 'd Rumå e i Céš åfricån e åšiàtich, sùrå ål båtéšim då cui érétich chi vurivån gni indré intlå Céšå. Ébén, Pàpå Sist II l'à fai in månérå då måt paš intål difìcil mónd cristiån då cui témp là.

R. M.

Vérsión in itåliån:

Ieri pomeriggio abbiamo proseguito nella traduzione delle parole

del nostro dialetto che iniziano per "P". Giunti a "Pàpå", ci siamo ricordati del modo di dire "Essere un Papa Sisto", per dire "essere uno molto calmo e pacifico, con nessuna voglia di impelagarsi in diatribe". Ma perchè proprio Papa Sisto? La risposta l'abbiamo trovata in Internet, cercando notizie su questo papa. Abbiamo saputo che si tratta di Papa Sisto II, il ventiquattresimo papa, che regnò solo 11 mesi, dal 257 al 258. Ponzio, nella "Vita Cypriani", capitolo XIV, dice che era sacerdote buono e pacifico  (bonus et pacificus sacerdos): a quei tempi, era sorta una violenta diatriba tra la Chiesa di Roma e le Chiese africane e asiatiche, intorno al battesimo di quegli eretici che volevano tornare in seno alla Chiesa. Ebbene, Papa Sisto II si prodigò per riappacificare il difficile mondo cristiano del tempo.

R. M.

lunedì 2 luglio 2007

Ål påión.

Ål påión.

L'àltrér ùmå cumincià å trådüv i påròl dål nòs diålåt chi cuménciån pår "P". Quånd sùmå rivà å "Påión", ål sach pén då scårtòs åd målgå ch'ål fàvå då måtåràs inti ståns d'ùnå vòltå, ås è gnü in mént ål mòd åd dì "Brüšà ål påión". Ås dìšå un pò dåpårtüt, di nòs part, må åncåsì in bàs'Itàliå, pérò ål séns l'è nò pròpi stés. "Brüšà ål påión" ål pö vuré dì, sécónd i pòst, "Tåià lå còrdå pår nò pågà un débit", "Måncà å un åpuntåmént", "Fa tèrå brüšà" in témp åd guèrå, quånd i suldà, primå då scåpà, i brüšàvån åncåsì ål sò påión pår låsàgh pròpi gnintå åi némìš, "Måndà å müg un fidånsåmént ò un måtrimòni" (ål påiön ål sårvìvå pü!...): cuschì l'è ål séns che ål mòd åd dì ål duvrìs vègh å Sånåšà, må sùmå nò pròpi sicür. Gh'è un quàidün ch'ån nå sà püsè?

R. M.


Vérsión in Itåliån:
L'altro ieri abbiamo iniziato a tradurre le parole del nostro dialetto che

cominciano per "P". Quando siamo arrivati a "Påión", il sacco pieno di foglie di granturco che faceva da materasso nelle camere da letto di un tempo, ci siamo ricordati del modo di dire "Brüšà ål påión" (bruciare il pagliericcio". Si dice un po' dappertutto, dalle nostre parti, ma anche al sud, però il senso non è proprio lo stesso. "Bruciare il pagliericcio" può voler dire, a seconda dei posti, "Tagliare la corda per non pagare un debito", "Mancare un appuntamento", "Far terra bruciata" in tempo di guerra, quando i soldati, prima della fuga, bruciavano anche i loro pagliericci per non lasciar proprio nulla ai nemici, "Rompere un fidanzamento o un matrimonio (il pagliericcio non serviva più!...): questo è il significato che il modo di dire dovrebbe avere a Sannazzaro, ma non siamo proprio sicuri. C'è qualcuno che ne sa di più?

R. M.