giovedì 19 settembre 2013

Ål miràcul åd Sån Génàr.



E Giuseppe Gioachino Belli, nel 1834:

Er miracolo de San Gennaro.

Come però er miracolo c’ho visto
cor mi’ padrone a Nnapoli, di’ ppuro1StickyNote “318” “172” “Di’ pure” “2000”
che cquant’è ggranne er Monno, Mastro Sisto,
nun ne ponno succede2StickyNote “128” “221” “possono succedere” “2000” de sicuro.

Ussci’ un pretone da de-dietro un muro
co un coso pieno de sanguaccio pisto,
e strillò fforte a ttante donne: “E’ dduro”.
E cquelle:”Sia laudato Ggesucristo”.

E ddoppo, in ner frattempo ch’er pretone
se smaneggiava er zangue in quer tar coso,
le donne bbiastimaveno orazzione.

Finché cco sto smaneggio e nninna-nanna
er zangue diventò vvivo e bbrodoso
com’er zangue d’un porco che sse scanna.

18 maggio 1834
1. di’ pure. 2. possono succedere.

 In dialetto sannazzarese:



 Ål miràcul åd Sån Génàr.

Tån’ me ‘l miràcul ch’ö pudü åsìst
cul mè pådrón å Nàpul, dišå pür’
che mich’’l è grånd ål Mónd, car ål mè Sist,
ån nå pödån nò sücéd åd sicür.

’Gh è gnü fö un privión dådré d’un mür
cun un ròb bèl e pén åd sånguàs mist,
e ‘l à crià fòrt å cui dòn: “’L è dür”.
E i dòn: “Ringråsiùmå Géšü Crist”.

E dòp, intånt che cul tårméntå privión
ål ciålucàvå stu sångh mistériùš
i dòn i båståmiàvån di uråsión.

Pö cun sti scrulón e nìnå-nànå
ål sångh ål è gnü viv e bèl brudùš
tån’ me ‘l sångh d’un pursè che ‘s å scànå.

31 dicémbår 2011

Nessun commento:

Posta un commento