Int ål 150° 'd lå mòrt dål grån Puétå rumån ( 21 dicémbår 1863), lå vérsión in diålåt lümlén dål sò ültim sunåt, ål 2279°: "Sora Crestina mia, pe un caso raro". Då lå préšéntåsión dål lìbår-cd "Belli in Lomellina".
I du vérsión:
|
2279. “Sora
Crestina mia1, pe
un caso raro”
Sora Crestina mia, pe un caso raro io povero cristiano bbattezzato senz’avecce2 né ccorpa né ppeccato m’è vvienuto un ciamorro da somaro. Aringrazziat’Iddio3! l’ho ppropio a ccaro! E mme lo godo tutto arinnicchiato su sto mi letto sporco e inciafrujjato4, come un zan Giobbe immezzo ar monnezzaro. Che cce volemo fà? ggnente pavura5. Tant’e ttanto le sorte sò ddua sole: drento o ffora; o in figura6 o in zepportura. E a cche sserveno poi tante parole? Pascenza o rrabbia sin ch’er freddo dura: staremo in cianche7 quanno scotta er zole.
21 febbraio 1849
1. Signora Cristina
mia (era la nuora del Poeta).
2. senz’averci. 3. (sia) ringraziato Iddio. 4. disordinato. 5. niente paura. |
101. “Siùrå Cristìnå mìå, pår un caš rar”.
Siùrå Cristìnå mìå, pr un caš rar mén, pòvår cristiån bèl e bådšà sénså végh né cùlpå né pécà són custipà då brüt e cul gåtàr.
Ringråsiùm ål Signùr, ‘gh l’ö pròpi car!
E ‘m lå gòdi chi tüt rånghignà int ål mè lét bèl e infårflà, e me Giòb ‘gh ö ‘nå påsiìns’éšémplàr. Sich’ùmå mai då fa? Mìå åd pågürå. D’åltrónde i sòrt i èn åmmà du: déntår ò fö; ò viv ò in sépultürå.
Sich’å sèrvån di påròl åncù?
Påsiìnså ò ràbiå fén che ‘l fråd ål dürå: fårùm’ gåmbå quånd å scòtå ‘l su. 16 génàr 2012 |
Nessun commento:
Posta un commento